Bible Mu Homeda Bere Akontaabu Ho Adesua
—
Bere Bɛn na Homeda no Fi Ase Ankasa?
Homeda yɛ da a ɛtɔ so nson a Onyankopɔn ahyira no na watew ho. Agyidifoɔ nni Homeda no sɛdeɛ ɛbɛyɛ a wɔbɛnya nkwagyeɛ.
Mmom, wɔ adom ase no, wɔkae Onyankopɔn adebɔ ne ogye nnwuma akɛse no na wɔhwɛ daa home a ɛbɛba no kwan.
Ɛnnɛ, adwene ahorow pii wɔ hɔ a ɛfa bere a Homeda no fi ase na ɛba awiei ho.
Ebinom di Yudafo atetesɛm a ɛbaa akyiri yi akyi na wodi Homeda fi Fida owiatɔe kosi Kwasida owiatɔe.
Ebinom bu akontaa sɛnea ɛhɔnom bere a owia kɔtɔ anaa sɛnea nsoromma pue.
Ebinom di nnɛyi ɔmanfo kalenda akyi na wɔde anadwo fã di dwuma sɛ awia hye, kyerɛ sɛ, da koro ne da a edi hɔ no mu mpaapaemu.
Afoforo nso a wogyina Bible mu nsɛm ahorow so gye di sɛ da a edi mũ fi ase awiabere, ɛkɔ so kosi anwummere ne anadwo, na ɛba awiei bere a awiabere a edi hɔ no afi ase no.
Sɛnea ntease yi kyerɛ no, da a ɛto so ason Homeda no fi ase Memeneda awiabere na ɛba awiei bere a Kwasiada awiabere fi ase.
Saa nhwehwɛmu yi hwehwɛ sɛ ebia saa adwene a etwa to yi wɔ Bible ne abakɔsɛm mu mmoa anaa.
1. Ɔkwan Bɛn so na Wɔhyehyɛ “Da” wɔ Genesis?
Genesis 1:3–5 kyerɛwtohɔ sɛ:
Onyankopɔn kae sɛ, “Ma hann mmra,” na hann bae. Onyankopɔn hui sɛ hann no ye, na Onyankopɔn kyekyɛɛ hann no mu ne esum no mu. Onyankopɔn frɛɛ hann no Da, na esum no frɛɛ no Anadwo. Na anwummere, na adekyee, da a edi kan.
Wɔtaa susuw sɛ esiane sɛ kyerɛwsɛm no ka sɛ, “anwummere, na adekyee” nti, ɛsɛ sɛ da bi fi ase anwummere.
Nanso, sɛ yɛkenkan da a edi kan no nnidiso nnidiso wɔ Genesis mu yiye a, ɛma wotumi yɛ biribi foforo.
Wɔ adebɔ mfiase no, na asase no nni nsɛso na hwee nni hɔ, na na esum wɔ bun no ani. Na esum wɔ hɔ dedaw, nanso na hann a Onyankopɔn bɔɔ na ɔmaa ɛdaa nsow no nnya mmae. Onyankopɔn kae sɛ, “Ma hann mmra,” na ɛno ansa na hann bae. Afei Onyankopɔn tetew hann no ne esum no mu, na ɔfrɛɛ hann no “Ada” ne sum no “Anadwo.”
Enti, yebetumi ate da a edi kan no nnidiso nnidiso ankasa ase sɛ:
Esum a edi kan → Onyankopɔn bɔ hann → Da → Anwummere → Anadwo → Anɔpa → Da a edi kan a wɔawie
Eyi ne sɛ yɛbɛka sɛ da no ankasa fii ase anwummere no nyɛ ade koro pɛpɛɛpɛ.
“Anwummere” yɛ nsakrae bere a awia hann ba awiei na anadwo fi ase; “anɔpa” nso yɛ nsakrae bere a anadwo ba awiei na awia hann fi ase bio.
Enti, asɛm a wɔka sɛ:
“Na anwummere, na adekyee, da a edi kan”
wobetumi ate ase nso sɛ ɛkyerɛ sɛ adebɔ da a edi mũ twaam awia hann, anwummere, ne anadwo kosii sɛ adekyee bae. Saa bere no na wowiee da a edi kan no na ade kyee no fii ase.
Enti efi da a ɛto so abien no rekɔ no, wobetumi agyina hɔ ama da bi sɛ:
Awia hann → Anwummere → Anadwo → Anɔpa
Ɛne sɛ, da no fi ase anɔpa bɛyɛ awia hann na ɛba awiei adekyee anɔpa.
Saa nkyerɛase yi nyɛ nnɛyi adwene ara kwa. Yudafo ne Bible ho abenfo binom aka sɛ ebia mfiase no na tete Israel de ɔkwan a wɔfa so bu da no ano anɔpa kosi anɔpa dii dwuma.
2. Mpata Da: So “Anwummere Kosi Anwummere” yɛ Da Bi Ho Akontaabu a Ɛfa Nnipa Nyinaa Ho, Anaasɛ Ɛyɛ Afahyɛ Titiriw?
Leviticus 23:27 ka sɛ:
Bosome a ɛtɔ so nson yi da a ɛtɔ so du no, wɔbɛpata Mpata Da.
Nanso Leviticus 23:32 de ahyɛde titiriw yi ma sɛ:
Efi ɔsram no da a ɛto so akron anwummere kosi adekyee anwummere no, munni mo homeda.
Eyi yɛ nkyekyem a ɛho hia yiye.
Sɛ na “da a ɛto so akron anwummere” no yɛ da a ɛto so du no mfiase dedaw a, dɛn nti na kyerɛwsɛm no da so ara frɛ no sɛ:
da a ɛto so akron no anwummere
mmom sen “da a ɛto so du anwummere”?
Ntease foforo a ebetumi aba ne sɛ da hye a wɔtaa de di dwuma no traa hɔ anɔpa, bere a mmuadadi titiriw ne ahobrɛase a wɔhwehwɛ ma Mpata Da no fii ase ntɛm wɔ da a ɛto so akron anwummere, na ɛkɔɔ so kosii da a ɛto so du anwummere.
Enti:
Da a ɛtɔ so 9 awia → Da a ɛtɔ so nkron anwummerɛ [mmuadadi fi ase] → Da a ɛtɔ so du awia [Mpata da] → Da a ɛtɔ so du anwummerɛ [mmuadadi ba awie].
Sɛnea ntease yi kyerɛ no, “anwummere kosi anwummere” kyerɛkyerɛ mu sɛ:
bere titiriw a wɔde di Mpata Da no
mmom sen sɛ ɛbɛkyerɛkyerɛ mu ankasa sɛ:
da no hye ma da biara
Saa nsonsonoe yi ho hia.
Bible nka sɛ:
“Ɛsɛ sɛ wodi Homeda biara fi anwummere kosi anwummere.”
Leviticus 23:32 fa Mpata Da no ho pɔtee, na ɛwɔ ahyɛde soronko a ɛne sɛ obi mfa ahobrɛase mmra ne ho ase.
Enti, nkyekyem yi a wɔbɛtrɛw mu ayɛ no amansan mmara a ɛfa dapɛn dapɛn Homeda ho no hwehwɛ sɛ wɔde Bible mu mmoa foforo.
3. Abusuabɔ a Ɛda “Saa Da” ne “Anɔpa” Ntam .
Mose Mmara no mu nkyekyem ahorow pii yɛ nea ɛsɛ sɛ yɛhyɛ no nsow titiriw.
Leviticus 7:15 ka sɛ ɛsɛ sɛ wodi aseda afɔre no nam da a wɔde bɛbɔ afɔre no, na ɛnsɛ sɛ wogyaw kɔsi anɔpa.
Leviticus 22:30 ka bio sɛ:
Wɔbɛdi no da no ara; ɛnsɛ sɛ wogyae emu biara kɔsi anɔpa.
Deuteronomium 21:23 nso hyɛ sɛ:
Ne funu rentra dua no so anadwo mũ nyinaa, na mosie no da no.
Saa nkyekyem ahorow yi fi awosu mu de nsɛm a ɛtoatoa so no ma:
Saa da no → Anwummere → Anadwo → Anɔpa
Wɔkyerɛ sɛ anwummere ne anadwo da so ara yɛ “saa da no” dea, bere a adekyee a ɛba no kyerɛ adekyee no mfiase.
Enti, na wobetumi adi afɔrebɔ no anwummere ne anadwo wɔ saa da koro no ara mu, nanso na entumi ntra hɔ nkɔsi anɔpa. Saa nsɛmfua yi ne anɔpa dwumadi sɛ ɔhye a ɛboro so a ahwehwɛde a ɛfa “saa da no” ho no mfa ho bio no hyia.
Saa nsɛmfua yi foa ntease a ɛne sɛ da bi fi ase anɔpa bere a ade rehye, ɛkɔ so fa anwummere ne anadwo mu, na ɛba awiei anɔpa no so tẽẽ.
Anyɛ yiye koraa no, saa nkyekyem ahorow yi kyerɛ sɛ anɔpa betumi ayɛ adwuma sɛ a da no hye, da koro ne da a edi hɔ no mu mpaapaemu.
4. Exodus 16, Manna, ne Homeda a Wodi Kan a Wɔakyerɛw Ato hɔ
Exodus 16 yɛ nkyekyɛmu a ɛho hia paa a yɛde sua Homeda no berɛ no mu baako.
Ná nkurɔfo no fi adi anɔpa biara kɔboaboa mana ano. Da a ɛtɔ so nsia no, wɔboaboaa ano mmɔho mmienu.
Mose ka kyerɛɛ wɔn sɛ:
Ɔkyena yɛ Homeda ahomegye, Homeda kronkron ma Awurade.
Nkurɔfo no de aduan no siei:
kosi anɔpa.
Afei, anɔpa no, Mose kaa sɛ:
Di ɛno nnɛ, ɛfiri sɛ ɛnnɛ yɛ Homeda ma Awurade.
Asɛm no de nsɛm a edidi so yi ma:
Da a ɛtɔ so nsia: boaboa afã mmienu ano → Anadwo twam → Anɔpa → “Ɛnnɛ” yɛ Homeda
Eyi yɛ nkyekyem atitiriw a Onyankopɔn nam Mose so kyerɛkyerɛ Israel sɛnea wobedi Homeda no wɔ ɔkwan a ɛfata so no mu biako.
Ɛsɛ sɛ yɛhyɛ no nsow sɛ nkyekyem no nkyerɛw sɛ Mose de too gua bere a owia rekɔtɔ da a ɛto so asia no sɛ:
“Afei de Homeda afi ase.”
Mmom no, ade kyee anɔpa no, wɔka da a ɛto so ason no ho asɛm sɛ:
“Ɛnnɛ ne Homeda.”
Eyi ne akontaabu a egyina anɔpa so hyia, na ebetumi aboa, ɛwom sɛ ɛno nkutoo nkyerɛ Homeda no mfiase pɔtee de.
5. Apon a Nehemia Too mu no Nkyerɛ Sɛ Homeda no Fi ase Bere a Owia rekɔtɔ
Nehemia 13:19 kyerɛ sɛ:
Bere a Yerusalem apono fii ase yɛɛ sum ansa na Homeda adu no, mehyɛɛ sɛ wɔnto apon no mu na mehyɛɛ sɛ wɔnmmue kɔsi Homeda no akyi.
Wɔtaa de saa nkyekyem yi di dwuma de kyerɛ sɛ Homeda no fii ase bere a owia rekɔtɔ.
Nanso, kyerɛwsɛm no ankasa ka sɛ:
ansa na Homeda no adu
Nehemia dii kan too apon no mu bere a esum retɔ ansa na Homeda adu. Yebetumi ate eyi ase sɛ ɔkwan a wɔfa so siw aguadifo kwan sɛ wɔmfa nneɛma mmra kurow no mu anadwo na wɔammɛtɔn wɔ Homeda a edi hɔ no.
Enti:
Apon a wɔto mu anwummere ≠ adanse a ɛkyerɛ sɛ anwummere ankasa ne Homeda mfiase
Nkyekyem no ne nkyerɛase a efi owiatɔe mfiase hyia, nanso ɛno ankasa nkyerɛ sɛ na owiatɔe ne da no hye.
6. Awurade Yesu Siee Bere no Ma Asɛmmisa Bi a Ɛho Hia sɔre
Awurade Yesu Siee: Anwummere wɔ Ahosiesie Da ne Homeda a Ɛbɛn
Marko 15:42 kyerɛ sɛ:
“Bere a anwummere dui, efisɛ na ɛyɛ Ahosiesie Da, kyerɛ sɛ, da a edi Homeda anim...”
Ɛfata sɛ yɛde ahwɛyiye hwɛ sɛnea bere a ɛkɔ so nnidiso nnidiso wɔ nkyekyem yi mu no.
Nkyerɛwee no ka no pefee sɛ:
na anwummere adu dedaw
nanso wɔda so ara frɛ saa bere koro no ara sɛ:
“Ahosiesie Da no, kyerɛ sɛ, da a edi Homeda anim.”
Ɔkwan foforo so no, sɛnea asɛm no akenkan a ɛyɛ abɔde mu de sen biara kyerɛ no, na anwummere adu dedaw, nanso na ɛda so ara yɛ Ahosiesie Da, na na Homeda no nnya mfii ase.
Afei Yosef a ofi Arimatea kɔɔ Pilato nkyɛn kɔsrɛɛ Awurade Yesu amu. Ɛyɛɛ Pilato nwonwa sɛ wawu dedaw, enti ɔfrɛɛ ɔsraani panyin no bisaa no sɛ wawu bere bi anaa. Bere a Pilato nyaa adansedi krataa no akyi nkutoo na ogyaa amu no maa Yosef.
Ná ɛsɛ sɛ wɔda so ara di akwan horow a wɔfa so sie no akyi. Ná ɛsɛ sɛ Yosef yɛ:
tɔ nwera pa → yi amu no si fam → siesie amu no → fa nwera kyekyere → fa to ɔboda a wɔatwa mu → bobɔ ɔbo to ɔpon no ano
Yohane 19:39–40 kyerɛw bio sɛ Nikodemo de kuro ne aloe bebree bae, na wɔaka abom:
siesiee Yesu amu no ne nnuhuam no sɛnea Yudafo amusiei amanne te.
Enti, efi bere a na anwummere adu dedaw na Yosef dii kan kɔɔ Pilato nkyɛn sɛ ɔrekɔsrɛ amu no, denam Pilato nsɛm a obisabisaa ɔsraani panyin no, amu no a wogyaee no, ne amusiei a Yosef ne Nikodemo yɛe nyinaa so no, ɛbɛyɛ sɛ bere a ɛho hia twaam.
Bere a Luka 23:54 kaa nsɛm a esisii yi ho asɛm wiei no, ɛka sɛ:
“Saa da no ne Ahosiesie, na Homeda no rebɛn.”
Saa nkyekyem yi yɛ nea ɛfata sɛ yɛhyɛ no nsow titiriw.
Hela adeyɛ asɛm a wɔkyerɛɛ ase sɛ “na ɔrebɛn” no yɛ ἐπέφωσκεν (epéphōsken), fi ἐπιφώσκω (epiphōskō). Wɔde asɛmfua no bata hann a epue, awia a efi ase hyerɛn, anaa adekyee a ɛrebɛn ho.
Enti, sɛ wosusuw asɛmfua no ntease titiriw ho a, Luka asɛm no ma asɛmmisa bi a ɛho hia a ɛfata sɛ yɛhwehwɛ mu sɔre:
So Awurade Yesu amusiei fii ase wɔ Ahosiesie Da no anwummere, toaa so bere bi wɔ anadwo mu, na ɛbaa awiei bere a adekyee rebɛn, bere a da a ɛto so ason Homeda no reyɛ “adekyee” no?
Sɛ saa a, anka mmere nhyehyɛe no bɛyɛ nea ɛne ne ho hyia:
Ahosiesie Da wɔ awia hann mu: wɔbɔ Awurade asɛnnua mu → Anwummere du, nanso wɔda so frɛ no Ahosiesie Da → Yosef srɛ amu → Yosef ne Nikodemo siesie Awurade amu na wosie → Homeda no rebɛn
Ɛfata sɛ yɛde nkyerɛase yi toto atetesɛm mu adwene a ɛne sɛ Homeda no fii ase Fida owiatɔe ntɛm ara no ho.
Marko ka no pefee sɛ na anwummere adu dedaw bere a na wɔda so frɛ bere no “Ahosiesie Da, da a edi Homeda anim.” Luka, bere a ɔkaa amusiei no ho asɛm wiei no, afei ɔde adeyɛ asɛm bi a ɛbata hann anaa adekyee ho di dwuma de ka Homeda no ho asɛm sɛ ɛrebɛn.
Nokwarem no, wontumi mfa Hela asɛmfua biako pɛ nsiesie Homeda akontaabu ho asɛmmisa no nyinaa ἐπέφωσκεν ɔno nkutoo. Ɛsɛ sɛ wɔhwehwɛ sɛnea wɔde asɛmfua no dii dwuma wɔ nsɛm ahorow mu ne akwan a wɔfaa so bu nna ho akontaa wɔ afeha a edi kan mu Yudafo mu nso mu.
Ne nyinaa mu no, sɛ wɔkenkan nkyekyem abien yi bom a, ɛma asɛmmisa bi sɔre a ɛnsɛ sɛ wobu no animtiaa:
Sɛ na Homeda no afi ase dedaw wɔ Fida owiatɔe akyi pɛɛ a, dɛn nti na Marko, bere a ɔkae sɛ anwummere no adu akyi no, ɔda so ara frɛ bere no sɛ “Ahosiesie Da, da a edi Homeda anim”? Na dɛn nti na Luka, bere a wɔrewie amusiei no, de adeyɛ asɛm bi a ɛbata hann ne adekyee ho di dwuma de kyerɛkyerɛ Homeda no abɛn no mu?
Enti, ɛsɛ sɛ wosusuw Awurade Yesu asie ho kyerɛwtohɔ no ho anibere so wɔ adesua a ɛfa sɛ ebia Homeda no fii ase anwummere anaa awiabere no mu.
7. Mateo 28:1: “Homda akyi, Ɛrekɔ Da a Edi Kan Adekyee” .
Mateo 28:1 yɛ nkyekyem foforo a ɛho hia yiye.
Hela nsɛmfua no ka bere no ho asɛm sɛ:
Homeda akyi, bere a na ade resa rekɔ dapɛn no mu da a edi kan no.
Sɛnea mmere nnidiso nnidiso a efi abɔde mu sen biara kyerɛ no:
Homeda awie → Anadwo a ɛda ntam no du n’anɔpa hye so → Da a edi kan no pue
Eyi ne ntease a ɛne sɛ da a edi kan no fi ase anɔpatutuutu no hyia wɔ awosu mu.
Nsɛmpa anan no nyinaa kyerɛw sɛ mmea no kɔɔ ɔdamoa no ho ntɛm wɔ dapɛn no mu da a edi kan.
Sɛ na Homeda no aba awiei koraa bere a owia akɔtɔ Kwasida a, dɛn nti na mmea no ankɔ ɔboda no ho ntɛm ara Kwasida anwummere sen sɛ wɔbɛtwɛn akosi da a edi kan no anɔpatutuutu?
Obi betumi abua wɔ ntease mu sɛ ahobammɔ, sum, kanea, anaa nneɛma afoforo a mfaso wɔ so a wobetumi asusuw ho betumi akyerɛkyerɛ akyɛde no mu. Enti, asɛm yi nkutoo nyɛ nea ɛyɛ gyinaesi.
Nanso, sɛ wɔkenkan ne nkyekyem afoforo no bom a, ɛda so ara yɛ nea ɛho hia.
8. Yohane 20:19: “Saa Da no ara, Dapɛn no mu Da a Edi Kan, Anwummere” .
Yohane 20:19 kyerɛ sɛ:
“Afei, da koro no ara anwummere, sɛ ɛyɛ dapɛn no mu da a edi kan...”
Sɛnea Yudafo nhyehyɛe a ɛbaa akyiri yi fi owiatɔe kosi owiatɔe kyerɛ no, wɔ nsusuwii mu sɛ Kwasida anwummere wɔ owiatɔe akyi no bɛyɛ da a ɛto so abien no de dedaw.
Nanso Yohane da so ara ka sɛ:
“da no ara, dapɛn no mu da a edi kan, anwummere.”
Anyɛ yiye koraa no, eyi kyerɛ sɛ Apam Foforo kyerɛwfo bi betumi aka anwummere bi a edi awiabere akyi ho asɛm sɛ ɛda so ara yɛ “da” koro no ara de.
Nokwarem no, nsɛm asekyerɛfo binom te “saa da koro no ara” ase sɛ asɛm a wɔka fa owusɔre da no ho kɛkɛ sen sɛ ɛbɛyɛ mfiridwuma mu kalenda nkyerɛase.
Enti, eye sɛ wɔde saa nkyekyem yi ka adanse afoforo ho sen sɛ wɔde bedi dwuma sɛ adanse koro pɛ.
9. Apam Foforo mu Nkyekyem a “Da a Edi hɔ” no Ba Anwummere anaa Anadwo Akyi
Apam Foforo no kura asɛm a wɔka kyerɛ a ɛte saa ara.
Marko 11 kyerɛ sɛ na saa anwummere no adu, na afei ɛka “adekyee” ho asɛm.
Yohane 6 di kan ka sɛ na anwummere adu na na ade asa dedaw, na ɛno akyi nkutoo na ɛka “adekyee” ho asɛm.
Asomafo no Nnwuma 4 kyerɛw sɛ esiane sɛ na anwummere adu dedaw nti, wɔkyeree asomafo no kosii “adekyee.”
Asomafo no Nnwuma 23 ka Paulo ho asɛm a wɔkae anadwo, na ɛno akyi no, ɛka “adekyee” ho asɛm.
Ɛnsɛ sɛ wɔfa saa asɛm yi nyinaa sɛ kalenda nhyehyɛe a ɛyɛ katee.
Ne nyinaa mu no, wɔda no adi sɛ:
anwummere ne anadwo no nyɛ nea Bible akyerɛwfo no buu no ara kwa sɛ da a edi hɔ no mfiase.
10. “Nnɔnhwerew Dumien” a Wɔde Yɛ Awia ne Anɔpa Bere a Wɔde Di Dwuma
Awurade Yesu kaa sɛ:
“So ɛnyɛ nnɔnhwerew dumien na ɛwɔ hɔ awia?” — Yohane 11:9
Apam Foforo no taa ka dɔnhwerew a ɛto so abiɛsa, dɔnhwerew a ɛto so asia, ne dɔnhwerew a ɛto so akron ho asɛm.
Wɔ Yudafo nhyehyɛe a wɔkyekyɛ awia hann mu dumien ase no:
dɔnhwerew a ɛto so abiɛsa no yɛ bɛyɛ anɔpa 9:00; dɔnhwerew a ɛto so asia no bɛyɛ awiabere; dɔnhwerew a ɛto so akron no bɛyɛ 3:00 p.m.
Eyi kyerɛ sɛ awiabere akontaabu a wɔtaa yɛ wɔ tete wiase no mu no fii ase bɛyɛ anɔpa anaa owia apuei.
Nanso, ɛsɛ sɛ wɔma nsonsonoe a ɛho hia kɔ so wɔ:
beae a wofi ase kan awia hann nnɔnhwerew dumien no
na
da hye a ɛyɛ nnɔnhwerew aduonu anan kalenda da a edi mũ
Ɛnyɛ nea ɛkyerɛ sɛ abien no yɛ pɛ.
Enti, ebia adanse yi bɛma yɛanya ntease a egyina anɔpa so no akyi, nanso ɛnsɛ sɛ wɔde di dwuma ankasa de kyerɛ sɛ ɛsɛ sɛ da biara fi ase anɔpa 6:00 pɛpɛɛpɛ.
Sɛ wopɛ afahyɛ a mfaso wɔ so nnɛ a, sɛ wɔde mpɔtam hɔ bere a wɔahyɛ da ayɛ bɛyɛ 6:00–7:00 a.m. di dwuma sɛ adwumayɛ hye a, ebetumi ama wɔanya nhyehyɛe a ɛkɔ so daa, nanso ɛsɛ sɛ wɔka no pefee sɛ eyi ne:
ɔkwan a mfaso wɔ so a wɔfa so de di dwuma, na ɛnyɛ Bible mu ahyɛde a ɛkyerɛ 6:00 a.m. pɛpɛɛpɛ.
11. Awia ne Anadwo Kɔ so San Ba Wɔ Wɔn Mmere a Wɔahyɛ Mu
Yeremia 33 kura nsɛm abien a ɛho hia a ɛfa nhyehyɛe a Onyankopɔn de asi hɔ awia ne anadwo ho.
Yeremia 33:20 ka sɛ:
“Sɛ Awurade se ni: Sɛ mutumi bu M’apam a me ne awia ayɛ ne M’apam a me ne anadwo ayɛ so, na awia ne anadwo amma wɔn bere a wɔahyɛ mu a…”
Yeremia 33:25 san twe adwene si:
Onyankopɔn apam a ɔne awia ne anadwo ne ɔsoro ne asase nhyehyɛe a wɔahyɛ da ayɛ.
Saa nkyekyem ahorow yi ka awia ne anadwo ho asɛm sɛ mmere abien a ɛsono emu biara nanso ɛsan ba daa a Onyankopɔn nhyehyɛe a ɔde asi hɔ no di so:
Da ba wɔ ne bere a wɔahyɛ mu → Anadwo ba wɔ ne bere a wɔahyɛ mu → Da san ba bio
Abɔde mu mpaapaemu koro no ara pue mpɛn pii wɔ Bible mu nsɛm a ɛkyerɛkyerɛ bere a ɛkɔ so daa mu:
nnansa ne anadwo abiɛsa — 1 Samuel 30:12; Yona 1:17; Mateo 12:40;
nnanson ne anadwo nson — Hiob 2:13;
awia aduanan ne anadwo aduanan — Genesis 7:4, 12; Exodus 24:18; 34:28; Deuteronomium 9:9, 18; 1 Ahene 19:8; Mateo 4:2 .
Wɔ saa nsɛm yi mu no, “da” taa kyerɛ hann bere na “anadwo” kyerɛ sum bere. Wɔbom ka awia ne anadwo a ɛtoatoa so a wontwaa mu ho asɛm.
Bible mu nhwɛso a ɛsan ba mpɛn pii a ɛfa awia ne anadwo nti ɛne ntoatoaso yi hyia:
Awia hann → Anwummere → Anadwo → Awia hann a ɛsan ba
Saa adanse yi ankasa nkyerɛ mfiridwuma mu hye pɔtee a ɛwɔ kalenda da biara mu. Nanso, ɛkyerɛ sɛ Bible no bu awia hann ne anadwo a edi akyi no mpɛn pii sɛ mmere a ɛne awosu hyia bere a ɛka nna a edi mũ twam ho asɛm no.
Sɛ wɔde Genesis 1, mmara ahorow a ɛfa nea ɛnsɛ sɛ ɛtra hɔ kosi anɔpa, ne nkyekyem afoforo a wɔahwehwɛ mu wɔ adesua yi mu no bom a, saa awia ne anadwo nhyehyɛe a ɛsan ba bio yi de mmoa foforo ma de hwehwɛ sɛ ebia wɔbɛte Bible mu nsɛm a ɛtoatoa so no ase sɛ awia di akyi anadwo, na kyinhyia a edi hɔ no abɛyɛ nea wotumi hu bere a awia hann san ba no.
12. Kalenda Akasakasa a Ɛwɔ Hɔ Dedaw Wɔ Temple Mmere a Ɛto so Abien no mu
Wɔ tete Yudafo kalenda ahorow ho adesua mu no, ɛsɛ sɛ yɛkae abakɔsɛm mu nokwasɛm bi a ɛho hia:
Ɛnyɛ nea na tete Israel de kalenda nhyehyɛe biako pɛ a ɛnsakra nni dwuma wɔ n’abakɔsɛm nyinaa mu.
Ahosɛpɛw Nhoma no ne nsoromma mu hwɛ ho atetesɛm a ɛda adi wɔ 1 Henok mu no si owia kalenda a edi nnafua 364 so dua kɛse.
Afe a egye nnafua 364 no yɛ:
52 adapɛn a edi mũ.
Yubili Nhoma no ti 6 nso bɔ kɔkɔ sɛ, sɛ nnipa de ɔsram a wɔhwɛ no na ɛkyerɛ nna a, afahyɛ ne Homeda betumi akɔ basabasayɛ mu.
Eyi kyerɛ sɛ na kalenda ho ntawntawdi a ɛho hia wɔ Yudafo asetra mu wɔ Asɔredan a Ɛto so Abien bere no mu.
Enti, sɛ Ahosɛpɛw Afahyɛ ahorow mu nkyekyem ahorow bi da nhyehyɛe bi a wofii ase da foforo wɔ owiatɔe akyi adi mpo a, wontumi mfa eyi nni dwuma wɔ akyi mfa nkyerɛ sɛ:
“Ɛho hia sɛ eyi ne Mose mfitiase nhyehyɛe no.”
Ahosɛpɛw ankasa yɛ Asɔredan a Ɛto so Abien bere mu adwuma na ɛda atetesɛm pɔtee biako adi wɔ saa bere no mu.
13. Nnɛyi Yudafo Nhomanimfo Bi nso Aka sɛ Israelfo Anɔpa Da Ɔhye a Edi Hɔ
Afeha a ɛto so aduonu mu Yudafo nhomanimfo a wɔho hia dodow bi hwehwɛɛ asɛmmisa yi mu.
Julian Morgenstern na ɔkyerɛwee kyerɛe sɛ bere bi na tete Israel bu da a efi owia apuei anaa adekyee kosi owia apuei anaa adekyee a edi hɔ no, na nhyehyɛe a efi owiatɔe kosi owiatɔe no bae akyiri yi.
Jacob Z. Lauterbach na ɔkyerɛwee de adwene a ɛte saa ara mae, na wɔkyerɛe sɛ da no akontaabu wɔ Israel ansa na wɔrekɔ nnommumfa mu no nyɛ nea ɛne rabifo nhyehyɛe a ɛbaa akyiri yi no yɛ pɛ, na Asɔredan mu nneyɛe bi kora nnyinasosɛm dedaw bi a anadwo di awiabere a edii n’anim akyi no so.
P. J. Heawood na ɔkyerɛwee nso kaa sɛnea ebetumi aba sɛ anɔpa da hye denam afɔrebɔ mmara, Genesis, ne Apam Foforo mu nkyekyem ahorow so ho asɛm.
Saa nhwehwɛmu ahorow yi nkyerɛ sɛ nnɛyi nhomanimfo de adwene koro awie.
Nanso, wɔda no adi sɛ:
adwene a ɛne sɛ ebia mfiase no na Israel a edi kan no de anɔpa da hye dii dwuma no nyɛ nnɛyi adeyɛ bi a nhomanimfo nnidi kan ayɛ ara kwa.
Ɛyɛ gyinabea a wɔahyɛ ho nyansa wɔ ɔkwan a ɛfata so na wɔaka ho asɛm wɔ adesua adesua mu.
14. Awurade Amanehunu ne “Da a Ɛtɔ so Mmiɛnsa” .
Nsɛmpa anan no nyinaa kyerɛ da a wɔbɔɔ Awurade Yesu asɛnnua mu sɛ:
no Ahosiesie Da no.
Awurade nso hyɛɛ nkɔm mpɛn pii sɛ ɔbɛsɔre:
da a ɛtɔ so mmiɛnsa no.
Wɔ Luka 24:21 no, dapɛn no da a edi kan awia no, asuafo baanu a na wɔrekɔ Emaus kwan so no kae sɛ:
“Ɛnnɛ ne da a ɛto so abiɛsa fi bere a eyinom sii.”
Sɛ asɛnnua a wɔbɔɔ no no sii Fida a:
Fida = da a edi kan Kwasida = da a ɛtɔ so mmienu Kwasida = da a ɛtɔ so mmiɛnsa
Eyi ne asɛm “wɔsɔree da a ɛto so abiɛsa” no hyia wɔ awosu mu.
Enti, ɛho nhia sɛ wɔde asɛnnua mu asɛndua no kɔ Dwoda sɛnea ɛbɛyɛ a wobebu asɛm “nnansa ne anadwo abiɛsa” no ho akontaa kɛkɛ.
15. “Nna Abiɛsa ne Anadwo Abiɛsa Wɔ Asase Koma Mu” Nkyerɛ Nea Ɛkyerɛ ankasa sɛ “Wɔasie no Nnansa ne Anadwo Abiɛsa a Edi Mu” .
Mateo 12:40 ka sɛ:
“Saa ara na Onipa Ba no bɛtra asase mu nnansa ne anadwo.”
Asɛmfua no ne sɛ:
“wɔ asase koma mu” .
mmom sen nsɛmfua a wɔtaa de di dwuma ma “ɔdamoa mu wɔ asase ase” no.
Bere a wɔkyeree Awurade wɔ Getsemane no, ɔkae sɛ:
“Eyi ne wo dɔn, ne esum tumi.” — Luka 22:53
Enti, honhom mu nkyerɛase biako a ebetumi aba ne sɛ efi bere a wɔkyeree No Dwoda anadwo no, na Awurade ahyɛn bere a wɔde no hyɛɛ wiase yi tumi ase ne “esum tumi” ase no mu dedaw.
Enti:
Dwoda anadwo Fida awiabere Fida anadwo Kwasida awiabere Kwasida anadwo Kwasiada anɔpatutuutu, bere a ade rehye
wobetumi abu no sɛ:
anadwo abiɛsa ne awiabere abiɛsa
bere a na Awurade da so ara:
wɔbɔɔ no asɛnnua mu Fida na wɔnyanee no da a ɛto so mmiɛnsa, Kwasiada.
Saa nkyerɛaseɛ yi ma kwan ma “nnansa ne anadwo mmiɛnsa” ne “wɔnyane no da a ɛtɔ so mmiɛnsa” nyinaa kɔ so yɛ nokware a ɛnnsesa Asɛmpa no din a wɔde frɛ asɛnnua mu da no sɛ Ahosiesie Da no.
16. Ntotoho Nhyehyɛe a Ɛfa Nneɛma Aduɔson Abien a Wɔaka Abom a Ebetumi Ayɛ Ho
Sɛ wɔahyehyɛ nsakraeɛ a ɛdidi soɔ yi wɔ nkabom ahodoɔ mu a:
sɛ ebia da bi di akyi a anadwo–da anaasɛ awia–anadwo nnidiso nnidiso;
sɛ Awurade huu amane wɔ dapɛn no mu da a ɛtɔ so nnan, nnum, anaa nnum;
sɛ Ɔsɔree da a ɛtɔ so nson no anadwo, da a ɛtɔ so nson no awiabere, da a ɛdi kan no anadwo, anaa da a ɛdi kan no awiabere;
ne sɛ ebia wɔkan “nnansa ne anadwo abiɛsa” no fi amusiei, owu, anaa kyere a wɔkyeree no;
afei nsusuwii ahorow a wɔaka abom no dodow nyinaa yɛ:
2 × 3 × 4 × 3 = 72 a ebetumi aba.
Afei wobetumi de kyerɛwsɛm mu tebea anan asɔ nneɛma a ebetumi aba yi ahwɛ:
Awurade sɔree da a ɛtɔ so mmiɛnsa; Ɔdii nnansa ne anadwo mmiɛnsa wɔ asase no koma mu; da a edi kan no awiabere no, na wɔda so ara frɛ no da a ɛto so abiɛsa; na wɔda so frɛ asɛndua so da no anwummere no Ahosiesie Da.
Saa nhyehyeɛ yi yɛ adwinnadeɛ a wɔde toto ho mmom sen sɛ ɛbɛyɛ akontabuo adanseɛ, ɛfiri sɛ nsakraeɛ no yɛ nkyerɛaseɛ na ɛnyɛ nea ɛde ne ho. Wɔ nsusuwii ahorow a yɛahwehwɛ mu wɔ ha no mu no, nkabom a ɛte sɛ nea ɛfa tebea anan no nyinaa ho wɔ ɔkwan a ɛne ne ho hyia kɛse so ne:
Da bi fi ase wɔ awiabere mu; wɔkyeree Awurade Yawda anadwo; Ohuu amane Fida; Ɔsɔree Kwasiada anɔpatutuutu; na wɔkan “nnansa ne anadwo mmiɛnsa” no fi bere a Ɔhyɛn esum tumi ase Yawda anadwo no.
Nea afi mu aba yi ne nsɛm a wɔde baa awiei wɔ nkyekyem ahorow a edi eyi anim no mu no hyia yiye.
17. Nsɛm a wɔde wie
Sɛ wɔbom susuw Genesis, Mose Mmara, abakɔsɛm nhoma ahorow, Nsɛmpa no, Apam Foforo mu nsɛm afoforo, Asɔredan a Ɛto so Abien nhoma ahorow, ne tete Yudafo kalenda akontaabu ho adesua ahorow ho a, asɛm bi a ɛfata sɛ wosusuw ho anibere so ba:
Nkyekyem biara nni Bible mu a ɛka no pefee sɛ, “Ɛsɛ sɛ wodi dapɛn dapɛn Homeda bere nyinaa fi Fida owiatɔe kosi Kwasida owiatɔe.”
Nea ɛne eyi bɔ abira no, nkyekyem ahorow pii de nhwɛso ahorow a ɛma:
anɔpa kura nea ɛkyerɛ sɛ da foforo mfiase; awia hann di akyi anwummere ne anadwo, na afei ade kyee anɔpa; da a ɛto so asia no twam anadwo no akyi no, wɔfrɛ adekyee a edi hɔ no “ɛnnɛ, Homeda”; na wɔ Apam Foforo mu nsɛm bi mu no, wɔda so ara de anwummere bi bata da koro no ara a edii ɛno anim no ho.
Leviticus 23 ahyɛde a ɛne sɛ wonni Mpata Da no “fi anwummere kosi anwummere” no yɛ mmara titiriw ma saa da kronkron no; sɛ adanse foforo nni hɔ a, ɛnsɛ sɛ wobu no ara kwa sɛ da-hye ho amansan nhyehyɛe ma dapɛn dapɛn Homeda biara.
Enti, ntease wom sɛ wɔbɛka sɛ:
ntease wom sɛ yɛbɛte Homeda a ɛto so ason no ase sɛ ɛka da a ɛto so ason no nyinaa ho—efi Kwasida awiabere mfiase, kosi Kwasida anwummere ne anadwo, kosi Kwasida awiabere fi ase.
Wɔ afahyɛ a mfaso wɔ so nnɛ, esiane sɛ owia apuei mmere gu ahorow sɛnea bere ne latitude te, na esiane sɛ mmeae bi nya mmere a owia apue anaasɛ owiatɔe sɛnea ɛsɛ nti, wɔde bɛyɛ 6:00–7:00 a.m. mpɔtam hɔ bere a wɔahyɛ da ayɛ sɛnea ɔhye a mfaso wɔ so betumi ama wɔayɛ nea ɛkɔ so pɛpɛɛpɛ no.
Nanso, ɛnyɛ nea ɛho hia sen biara ne sɛ wubegye akyinnye wɔ simma anaa sikɔne kakraa bi mu, na mmom sɛ wubehu sɛ:
Homeda yɛ da a ɛtɔ so nson a Onyankopɔn ahyira no.
Fida yɛ Ahosiesie Da, bere a agyidifo siesie wɔn ho honam ne honhom mu de gye Homeda no. Efi da a ɛto so ason awia hann mfiase kosi da a edi hɔ awia hann mfiase no, wɔkae Onyankopɔn abɔde ne ne gye, wonya ahomegye a Ɔde ama wɔ adom ase no mu anigye, na wɔhwɛ daa ahomegye a ɛbɛba no kwan.
“Sɛ wodane wo nan firi Homeda no ho, firi sɛ wobɛyɛ w’anigyeɛ wɔ Me da kronkron no mu, na wofrɛ Homeda no anigyeɛ, Onyankopɔn da kronkron a animuonyam wom, na wohyɛ no anuonyam, woannyɛ w’ankasa w’akwan, na woannya w’ankasa w’anigyeɛ, na woanka w’ankasa w’asɛm a, ɛnneɛ wobɛgye w’ani wɔ Onyankopɔn mu, na Ɔbɛma woatra asase so sorosoro so, na wama wo aduane mo agya Yakob agyapade, na Onyankopɔn ano na aka.”
— Yesaia 58:13–14
| |