(Sofoniáš 3:9) Vtedy zmením jazyk národov (alebo: obnovím ho) a dám im jeden jasný (alebo: čistý) jazyk, aby všetci vzývali meno Pána a slúžili Mu jednomyseľne.
(Poznámka: Doslovný preklad pôvodného hebrejského textu:
Vtedy zmením (alebo obnovím)
jazyk národov
na jeden čistý jazyk,
aby všetci mohli
vzývať meno Pána
a slúžiť Mu jednomyseľne.
Porovnajte s Izaiášom 6:5a: „Vtedy som povedal: Beda mi! Som stratený, lebo som človek nečistých pier a bývam uprostred ľudu nečistých pier.“
Porovnajte s Izaiášom 6:5a: „...lebo som jeden človek s nečistými perami a bývam uprostred jedného ľudu s nečistými perami...“
Všimnite si:
jeden človek je porovnávaný s národmi
nečistý je porovnávaný s čistým alebo jasným
pery sú porovnávané s jedným ... jazykom
V hebrejčine môže pera znamenať aj reč alebo jazyk
Vysvetlenie a Komentár k Sofoniášovi 3:9
Tento text predkladá niekoľko dôležitých myšlienok, najmä pokiaľ ide o preklad a pochopenie výrazu „čistý jazyk“. Nižšie je uvedený komentár z pohľadu tretej strany:
Jednota a Čistota Jazyka
1. Presnosť Pôvodného Hebrejského Textu
Text poukazuje na to, že v pôvodnom znení Sofoniáša 3:9 je slovo prekladané ako „jazyk“ vo výraze „čistý jazyk“ v jednotnom čísle („pera“); neoznačuje súbor mnohých jazykov. Preklad „čisté jazyky“ preto môže čitateľov mylne viesť k predstave, že každý človek bude čisto vzývať meno Pána vo svojom vlastnom jazyku.
Skutočný význam je však bližší výrazu „jeden čistý, jasný jazyk“. Je to opak rozdelenia jazykov pri Babylonskej veži a pripomína pôvodnú jazykovú jednotu v Genezis. Tentoraz však veriaci vzývajú Božie meno namiesto toho, aby si vytvorili meno sami pre seba (Genezis 11:4).
2. Očistený alebo Čistý
Preklad pôvodného slova “pure” ako „čistý“ alebo „jasný“ sa zdá byť bližší jeho základnému významu. Čistota jazyka tu označuje jazyk, ktorý nebol zmenený, prekrútený ani zmiešaný; nejde len o abstraktnú morálnu predstavu „očistenia“.
To vytvára jasný protiklad k „nečistým perám“ v Izaiášovi 6:5, kde sa opisuje mravná alebo duchovná nečistota, nie správnosť či jednotnosť jazyka.
Zmeny Svätého Mena JESU
1. Zachovanie Výslovnosti z Gréčtiny do Latinčiny
Meno Pána JESU (YESU) bolo pôvodne prepísané z gréčtiny do latinčiny ako Iesus. Keď sa v prvých storočiach šírilo do rôznych oblastí, jeho výslovnosť sa verne zachovávala v jazykoch týchto oblastí. Napríklad čínske „耶穌“ (YESU) je dodnes blízke pôvodnej výslovnosti. Keďže sa však v angličtine zmenila výslovnosť písmena J, výslovnosť JESUS sa postupne vzdialila od pôvodného zvuku.
2. Zmeny v Historickom Vývoji
Vo vydaní Biblie kráľa Jakuba (KJV) z roku 1628 sa meno stále písalo Iesus, čím sa zachovala pôvodná výslovnosť. V dôsledku pravopisných zmien sa približne o 200 rokov neskôr začalo JESUS v modernej angličtine vyslovovať „Jee-zus“.
Text zdôrazňuje, že zmena výslovnosti môže zmeniť význam alebo vnímanú totožnosť vlastného mena. Uvádza aj biblický príklad, keď Boh zmenil Abramovo meno na Abrahám, čím podčiarkuje dôležitosť presnej výslovnosti.
3. Ako Učeníci Ohlasovali Meno
Je veľmi pravdepodobné, že keď učeníci ohlasovali sväté meno Pána JESU (YESU), verne odovzdávali jeho výslovnosť ústnym podaním. Miestni veriaci ho možno vyslovovali podľa svojich jazykov, ale pravdepodobne sa usilovali zachovať výslovnosť blízku tvaru „YESU“. Postupom času význam pripisovaný svätému menu zoslabol a v rôznych jazykoch sa objavili rozličné podoby.
Ide o historický a kultúrny jav; pokiaľ však ide o to, či zodpovedá Božej vôli, text ho považuje za „výsledok zmeny“.
Proroctvo a Náprava v Knihe Sofoniáša
1. Proroctvo o Obnovení Čistého Jazyka
Sofoniáš 3:9 hovorí, že v posledných dňoch budú národy vzývať meno Pána jedným čistým jazykom. Súvisí to s rozdelením jazykov v Babylone a zároveň to poukazuje na obnovu, ktorá nastane v čase Mesiáša. Tento komentár považuje „nápravu“ za dôležitú tému knihy Sofoniáš: Boh zmení národy a obnoví pre ne jeden spoločný, čistý jazyk, ktorým budú vzývať meno Pána.
2. „Náprava“ a „Dopustenie“
Tu sa tvrdí, že výslovnosť mena JESU (YESU) sa v mnohých dnešných jazykoch vzdialila od pôvodného zvuku. Nie je to Božia vôľa, ale niečo, čo Boh dopustil. Sofoniášovo proroctvo však predpovedá konečnú nápravu, keď budú národy opäť správne vzývať Božie sväté meno.
Záverečný Komentár
Toto vysvetlenie dôkladne skúma jazyk, sväté meno a presnosť prekladu a osobitne zdôrazňuje význam čistoty a jednoty jazyka pri uplatnení Sofoniáša 3:9. Či by sa dnešní veriaci mali vrátiť k pôvodnej výslovnosti, zostáva teologickou a kultúrnou otázkou hodnou diskusie.
Text napriek tomu ponúka podnetný pohľad a pripomína ľuďom, aby opäť prikladali význam úcte k svätému menu a vernosti jazyka.
|
 |
|
|
|
|
|
